Príroda
KATASTER OBCE VRBOVCE
sa nachádza na úpätí Bielych Karpát. Tvorí ho prevažne Žalostinská vrchovina, od severovýchodu ho delí Liešťanský potok, ďalej je ohraničený Myjavskou pahorkatinou a z južnej strany Brančskými bradlami. Geologickú stavbu charakterizujú flyšové sedimenty, ktoré sa vyvrásnili koncom starších treťohôr /paleogenu/ a sú typickým rytmickým striedaním ílovcov, vápenatých pieskovcov a hnedých pôd. Pastierskou a poľnohospodárskou kolonizáciou pôvodne zalesneného terénu sa vytvorila v chotári pestrá mozaika lúk a pasienkov kombinovaná po rekultivácii s ornou pôdou a tiež rôznymi zalesnenými časťami roklín, jarkov a úvozov. Z lesných ekosystémov zostali nepravidelné systémy bučín, dubín a hrabín. Len ojedinele sa vyskytuje výsadba ihličnanov. Na severozápadnej strane hraničí náš chotár s chránenou krajinnou oblasťou „Bílé Karpaty“, konkrétne s Čertoryjami na Morave. Zvlnený kopcovitý terén s hladkými návršiami a množstvom potôčkov a jarkov vytvára podmienky pre bohatý rozvoj flóry /rastlinných druhov/ i fauny /živočíšnych druhov/. Preto bola značná časť chotára zaradená do CHKO Biele Karpaty. I mimo nej sa však nachádza veľa druhov chránených rastlín a živočíchov.
FLÓRA
Kvetnaté lúky patria dodnes k typickým javom vegetácie v okolí Vrboviec. V minulom období však došlo vplyvom extenzívneho hospodárenia, častého hnojenia lúčnych porastov k nežiaducim zmenám a postupnému zániku mnohých vzácnych rastlín v takýchto lokalitách. V súčasnosti sa postupne objavujú znovu niektoré druhy. Rozpadom poľnohopodárskeho družstva a neudržovaním lúk dochádza k ich zarastaniu náletovými drevinami a tým i k ich postupnému nežiaducemu zalesneniu. V chotári v prvých jarných mesiacoch sú lúky posiate prvosienkou jarnou /Primula veris/. V okolí lesov sa v hojnom počte nachádza pľúcnik mäkký / Pulmonaria molis/. Rozkvitajú prvé orchidey, vstavač obyčajný / Orchis mario/, ďalej vstavač vojenský /Orchis militaris/ a ďalšie. V hojnom počte sa vyskytuje ďatelina horská /Trifolium montanum/, na mokradiach podbeľ, páperník, záružlie, na Ostrom vrchu možno ešte objaviť kavyľ tenkolistý / Stipa tirsa / i ostricu nízku /Carex hurnilis/. Ťažisko ochrany tunajšej prírody spočíva najmä v zachovaní unikátnych bielokarpatských lúk, ktorých bohatstvo terrestrických orchideí má význam i zo stredoerurópskeho hľadiska. Preto mimo vyčleneného CHKO Biele Karpaty sa nachádza na území chotára Vrboviec niekoľko maloplošných chránených území, ktoré sú zaradené do kategórie prírodných pamiatok.
PRÍRODNÉ PAMIATKY
Prírodná pamiatka Štefanová / 5,4759 ha/ - nachádza sa v nadmorskej výške 550 m. Rastlinstvo tu predstavuje zvyšky pôvodných bielokarpatských lúk masívu Žalostiná. V dôsledku zosuvov nebolo územie intenzívne obhospodarované. Preto sa tu zachovalo veľa rastlinných druhov nehnojených lúk. Jedná sa o viac druhov vstavačov / orchisov/, ľalia cibuľkonosná / Lilium bulbiférum/ a pod. Fauna je preskúmaná len čiastočne. Hodnotná je zvlášť fauna motýľov. Prírodná pamiatka Malejov / 0,8 ha/ - nachádza sa v údolí Malejovského potoka vo výške 350 m. Je súčasťou flyšovej časti Bielych Karpát. Rastlinstvo tu predstavuje klinček kartuziánsky / Diantus carthusianovum/, ďatelina horská / Trifolium montanum/, rasca lúčna / Carum carvi/, zvonček konáristý / Campanula petula/. V mokradnej časti sú to hlavne škarda močiarna /Crepsis paludosa/, praslička močiarna / Eguesetum palustre/, ostrica vzdialená / Carex distans/ a ďalšie. Prírodná pamiatka Kožíkov vrch / 2,8285 ha / - nachádza sa na severnom výbežku Vesného vrchu / 564 m/. Geologickým podkladom je bielokarpatský flyš. Územie predstavuje kosenú lúku. Rastlinstvo je tvorené nitrofóbnymi bylinnými druhmi : tomka voňavá / Anthoxanthum odorátum/, škarda dvojročná /Crepsis biennis/, túžobník obyčajný / Filipendula vulgaris/ a niektoré druhy vstavačov. Nachádza sa tu veľké množstvo motýľov najmä z čeľade Lycaenidae. Prírodná pamiatka Bučková jama / 38,46 ha/ - nachádza sa na juhovýchodnom svahu Žalostiná. Ide o rozsiahle zosuvne pásmo na prameniskách potoka. Je to komplex odlesnených lúk a výberkových lesov. Na pamiatkovom území sa nachádza pestrá paleta biocenoz s výskytom druhov červeného zoznamu : ľalia cibuľkonosná / Lilium Bulbiferum/- najbohatšia populácia v CHKO Biele Karpaty. Ďalej sa tu nachádza viacej druhov vstavačov a vstavačovcov. Od roku 1992 sa tu každoročne uskutočňuje stanový tábor spojený s kosbou trávy a údržbou porastov.
FAUNA
Vrboviec je tiež veľmi pestrá. Zatiaľ mimo čmeľov a ôs je málo preskúmaná. Veľmi početne sú tu zastúpené chrobáky a motýle. V dedine mimo hlavného potoka Vrbovčianky / Teplice/ je veľa prítokov. Nad bývalým poľnohospodárskym dvorom sa nachádza malá vodná nádrž zarybnená kaprom a amurom. V prítokoch sa vyskytujú i raky. V chotári sa nachádza i väčšie množstvo vtákov. Sú to napríklad ďateľ veľký / Dendrocopos major/, škorec obyčajný / Sturnus vulgaris/, sýkorka veľká / Parna major/, kukučka obyčajná / Cuculus canoros/, žlna zelená / Picus viridis/ a ďalšie. Dominantou je pre obec bocian biely / Ciconia coconia/, ktorý tu hniezdi už asi 20 rokov. Na vodnej nádrži, na potoku Vrbovčianke i na prítokoch sa vyskytuje volavka popolavá / Ardea cinerea/ a veľa divokých kačíc, ktoré tu hniezdia a vyvádzajú mláďatá. Z cicavcov sa na brehoch potoka nachádza ondatra a potkan vodný. Mimo to sa v chotári nachádza v súčasnosti dostatok poľovnej zveri.
POĽOVNÍCTVO
V obci je aktívne poľovné združenie. Z lovnej zveri najpočetnejšia je srnčia zver, ktorú v zimnom období možno vidieť i 30 až 50 kusov v čriede. Ďalej sa tu vyskytuje jelenia zver i keď menej početná. V pohraničných lesoch s Moravou sa nachádza aj daniel a v menšom počte i muflón. V celom revíre je pomerne početný diviak. V menších počtoch sa nachádza v revíre líška a bažant, ojedinele i jazvec. Postupne sa rozmnožuje i zajac a prepelica. Z dravcov je najpočetnejšia kaňa – myšiak
SAKRÁLNE STAVBY
Prvý vrbovčiansky kostol bol údajne postavený z dreva v Branke v r. 1460. Postavili ho potomci českých husitských vysťahovalcov. Tento neskoršie zhorel. V roku 1590 bol vybudovaný murovaný kostol v renesančnom slohu. Bola to jednoloďová stavba s polygonálnym presbytériom a predstavenou vežou. Zaklenutý bol valcovou klenbou s lunetami a zvonku spevnený operákmi. Zároveň vznikla v obci i fara a farská škola. Nakoľko vtedajší predstavitelia Brančského panstva Nyariovci sympatizovali s reformáciou, nová farnosť mala protestantský charakter. V roku 1606 vznikla v obci oficiálne miestna evanjelická cirkev. Po roku 1670 nastalo v Uhorsku obdobie prenasledovania evanjelikov násilným odoberaním kostolov a rekatolizáciou obyvateľstva. Preto v roku 1672 odňali evanjelikom kostol a do obce bol dosadený katolícky kňaz. Evanjelický farár musel odísť do vyhnanstva do Nemecka. Začiatkom 18.storočia dochádza znovu k obnoveniu evanjelickej farnosti. Na príkaz vrchnosti však evanjelici v r. 1734 museli znovu odovzdať kostol katolíckej cirkvi. V roku 1757 zhorela časť obce i s kostolom. Katolícka cirkev potom kostol na námestí znova opravila. Od roku 1672 je trvale majetkom rímsko-katolíckej cirkvi. Na základe tolerančného patentu z r. 1781 sa rozhodli evanjelici vybudovať nový kostol, ale zatiaľ bez veže. V roku 1783 bola znovu v obci zriadená samostatná evanjelická cirkev. Dňa 24.apríla 1784 boli vytýčené základy kostola a v tomto roku bol i postavený. V rokoch 1834-1839 bol kostol rozšírený, vyzdobený a pristavená i veža. Pri sčítaní ľudu v r. 1897 žilo vo Vrbovciach 3 472 evanjelikov, 227 katolíkov a 218 židov. Preto o náboženské potreby v obci sa starali evanjelický i katolícky farár a židovský rabín. O kultúru a vzdelanie mládeže zasa učetelia v evanjelickej, katolíckej a židovskej škole. Pôvodne pri kostole na námestí bol i cintorín. Židia mimo školy si postavili i synagógu a vlastný cintorín popri dnešnom ovocnom sade v Hrabine. Synagóga bola po roku 1990 prebudovaná na pekáreň Pozitívnou črtou celého vývoja cirkvi v obci bola vysoká tolerancia občanov rôzneho vierovyznania. Pred 1.svetovou vojnou i po nej významnú úlohu v národnooslobodzovacom úsilí, ale i v oblasti vzdelanosti, plnil v obci rímskokatolícky farár E. Šandorfi, ktorý ako ľudový liečiteľ pomáhal bez ohľadu na vierovyznanie, najmä chudobnejším občanom. V roku 1937 bola i za aktívnej pomoci rodákov z Vrboviec žijúcich v USA začatá stavba Leškovho evanjelického kultúrneho domu. Bol uvedený do prevádzky v r. 1940.
