Obec Vrbovce
Váš nákup môžete dokončiť na tomto mieste. Doprava je zdarma a doručenie do 10 dní.
Výprázdniť košík

Príroda

KATASTER OBCE VRBOVCE

sa nachádza na úpätí Bielych Karpát. Tvorí ho prevažne Žalostinská vrchovina, od severovýchodu ho delí Liešťanský potok, ďalej je ohraničený Myjavskou pahorkatinou a z južnej strany Brančskými bradlami. Geologickú stavbu charakterizujú flyšové sedimenty, ktoré sa vyvrásnili koncom starších treťohôr /paleogenu/ a sú typickým rytmickým striedaním ílovcov, vápenatých pieskovcov a hnedých pôd. Pastierskou a poľnohospodárskou kolonizáciou pôvodne zalesneného terénu sa vytvorila v chotári pestrá mozaika lúk a pasienkov kombinovaná po rekultivácii s ornou pôdou a tiež rôznymi zalesnenými časťami roklín, jarkov a úvozov. Z lesných ekosystémov zostali nepravidelné systémy bučín, dubín a hrabín. Len ojedinele sa vyskytuje výsadba ihličnanov. Na severozápadnej strane hraničí náš chotár s chránenou krajinnou oblasťou „Bílé Karpaty“, konkrétne s Čertoryjami na Morave. Zvlnený kopcovitý terén s hladkými návršiami a množstvom potôčkov a jarkov vytvára podmienky pre bohatý rozvoj flóry /rastlinných druhov/ i fauny /živočíšnych druhov/. Preto bola značná časť chotára zaradená do CHKO Biele Karpaty. I mimo nej sa však nachádza veľa druhov chránených rastlín a živočíchov.

FLÓRA

Kvetnaté lúky patria dodnes k typickým javom vegetácie v okolí Vrboviec. V minulom období však došlo vplyvom extenzívneho hospodárenia, častého hnojenia lúčnych porastov k nežiaducim zmenám a postupnému zániku mnohých vzácnych rastlín v takýchto lokalitách. V súčasnosti sa postupne objavujú znovu niektoré druhy. Rozpadom poľnohopodárskeho družstva a neudržovaním lúk dochádza k ich zarastaniu náletovými drevinami a tým i k ich postupnému nežiaducemu zalesneniu. V chotári v prvých jarných mesiacoch sú lúky posiate prvosienkou jarnou /Primula veris/. V okolí lesov sa v hojnom počte nachádza pľúcnik mäkký / Pulmonaria molis/. Rozkvitajú prvé orchidey, vstavač obyčajný / Orchis mario/, ďalej vstavač vojenský /Orchis militaris/ a ďalšie. V hojnom počte sa vyskytuje ďatelina horská /Trifolium montanum/, na mokradiach podbeľ, páperník, záružlie, na Ostrom vrchu možno ešte objaviť kavyľ tenkolistý / Stipa tirsa / i ostricu nízku /Carex hurnilis/. Ťažisko ochrany tunajšej prírody spočíva najmä v zachovaní unikátnych bielokarpatských lúk, ktorých bohatstvo terrestrických orchideí má význam i zo stredoerurópskeho hľadiska. Preto mimo vyčleneného CHKO Biele Karpaty sa nachádza na území chotára Vrboviec niekoľko maloplošných chránených území, ktoré sú zaradené do kategórie prírodných pamiatok.

PRÍRODNÉ PAMIATKY

Prírodná pamiatka Štefanová / 5,4759 ha/ - nachádza sa v nadmorskej výške 550 m. Rastlinstvo tu predstavuje zvyšky pôvodných bielokarpatských lúk masívu Žalostiná. V dôsledku zosuvov nebolo územie intenzívne obhospodarované. Preto sa tu zachovalo veľa rastlinných druhov nehnojených lúk. Jedná sa o viac druhov vstavačov / orchisov/, ľalia cibuľkonosná / Lilium bulbiférum/ a pod. Fauna je preskúmaná len čiastočne. Hodnotná je zvlášť fauna motýľov. Prírodná pamiatka Malejov / 0,8 ha/ - nachádza sa v údolí Malejovského potoka vo výške 350 m. Je súčasťou flyšovej časti Bielych Karpát. Rastlinstvo tu predstavuje klinček kartuziánsky / Diantus carthusianovum/, ďatelina horská / Trifolium montanum/, rasca lúčna / Carum carvi/, zvonček konáristý / Campanula petula/. V mokradnej časti sú to hlavne škarda močiarna /Crepsis paludosa/, praslička močiarna / Eguesetum palustre/, ostrica vzdialená / Carex distans/ a ďalšie. Prírodná pamiatka Kožíkov vrch / 2,8285 ha / - nachádza sa na severnom výbežku Vesného vrchu / 564 m/. Geologickým podkladom je bielokarpatský flyš. Územie predstavuje kosenú lúku. Rastlinstvo je tvorené nitrofóbnymi bylinnými druhmi : tomka voňavá / Anthoxanthum odorátum/, škarda dvojročná /Crepsis biennis/, túžobník obyčajný / Filipendula vulgaris/ a niektoré druhy vstavačov. Nachádza sa tu veľké množstvo motýľov najmä z čeľade Lycaenidae. Prírodná pamiatka Bučková jama / 38,46 ha/ - nachádza sa na juhovýchodnom svahu Žalostiná. Ide o rozsiahle zosuvne pásmo na prameniskách potoka. Je to komplex odlesnených lúk a výberkových lesov. Na pamiatkovom území sa nachádza pestrá paleta biocenoz s výskytom druhov červeného zoznamu : ľalia cibuľkonosná / Lilium Bulbiferum/- najbohatšia populácia v CHKO Biele Karpaty. Ďalej sa tu nachádza viacej druhov vstavačov a vstavačovcov. Od roku 1992 sa tu každoročne uskutočňuje stanový tábor spojený s kosbou trávy a údržbou porastov.

FAUNA

Vrboviec je tiež veľmi pestrá. Zatiaľ mimo čmeľov a ôs je málo preskúmaná. Veľmi početne sú tu zastúpené chrobáky a motýle. V dedine mimo hlavného potoka Vrbovčianky / Teplice/ je veľa prítokov. Nad bývalým poľnohospodárskym dvorom sa nachádza malá vodná nádrž zarybnená kaprom a amurom. V prítokoch sa vyskytujú i raky. V chotári sa nachádza i väčšie množstvo vtákov. Sú to napríklad ďateľ veľký / Dendrocopos major/, škorec obyčajný / Sturnus vulgaris/, sýkorka veľká / Parna major/, kukučka obyčajná / Cuculus canoros/, žlna zelená / Picus viridis/ a ďalšie. Dominantou je pre obec bocian biely / Ciconia coconia/, ktorý tu hniezdi už asi 20 rokov. Na vodnej nádrži, na potoku Vrbovčianke i na prítokoch sa vyskytuje volavka popolavá / Ardea cinerea/ a veľa divokých kačíc, ktoré tu hniezdia a vyvádzajú mláďatá. Z cicavcov sa na brehoch potoka nachádza ondatra a potkan vodný. Mimo to sa v chotári nachádza v súčasnosti dostatok poľovnej zveri.

POĽOVNÍCTVO

V obci je aktívne poľovné združenie. Z lovnej zveri najpočetnejšia je srnčia zver, ktorú v zimnom období možno vidieť i 30 až 50 kusov v čriede. Ďalej sa tu vyskytuje jelenia zver i keď menej početná. V pohraničných lesoch s Moravou sa nachádza aj daniel a v menšom počte i muflón. V celom revíre je pomerne početný diviak. V menších počtoch sa nachádza v revíre líška a bažant, ojedinele i jazvec. Postupne sa rozmnožuje i zajac a prepelica. Z dravcov je najpočetnejšia kaňa – myšiak

SAKRÁLNE STAVBY

Prvý vrbovčiansky kostol bol údajne postavený z dreva v Branke v r. 1460. Postavili ho potomci českých husitských vysťahovalcov. Tento neskoršie zhorel. V roku 1590 bol vybudovaný murovaný kostol v renesančnom slohu. Bola to jednoloďová stavba s polygonálnym presbytériom a predstavenou vežou. Zaklenutý bol valcovou klenbou s lunetami a zvonku spevnený operákmi. Zároveň vznikla v obci i fara a farská škola. Nakoľko vtedajší predstavitelia Brančského panstva Nyariovci sympatizovali s reformáciou, nová farnosť mala protestantský charakter. V roku 1606 vznikla v obci oficiálne miestna evanjelická cirkev. Po roku 1670 nastalo v Uhorsku obdobie prenasledovania evanjelikov násilným odoberaním kostolov a rekatolizáciou obyvateľstva. Preto v roku 1672 odňali evanjelikom kostol a do obce bol dosadený katolícky kňaz. Evanjelický farár musel odísť do vyhnanstva do Nemecka. Začiatkom 18.storočia dochádza znovu k obnoveniu evanjelickej farnosti. Na príkaz vrchnosti však evanjelici v r. 1734 museli znovu odovzdať kostol katolíckej cirkvi. V roku 1757 zhorela časť obce i s kostolom. Katolícka cirkev potom kostol na námestí znova opravila. Od roku 1672 je trvale majetkom rímsko-katolíckej cirkvi. Na základe tolerančného patentu z r. 1781 sa rozhodli evanjelici vybudovať nový kostol, ale zatiaľ bez veže. V roku 1783 bola znovu v obci zriadená samostatná evanjelická cirkev. Dňa 24.apríla 1784 boli vytýčené základy kostola a v tomto roku bol i postavený. V rokoch 1834-1839 bol kostol rozšírený, vyzdobený a pristavená i veža. Pri sčítaní ľudu v r. 1897 žilo vo Vrbovciach 3 472 evanjelikov, 227 katolíkov a 218 židov. Preto o náboženské potreby v obci sa starali evanjelický i katolícky farár a židovský rabín. O kultúru a vzdelanie mládeže zasa učetelia v evanjelickej, katolíckej a židovskej škole. Pôvodne pri kostole na námestí bol i cintorín. Židia mimo školy si postavili i synagógu a vlastný cintorín popri dnešnom ovocnom sade v Hrabine. Synagóga bola po roku 1990 prebudovaná na pekáreň Pozitívnou črtou celého vývoja cirkvi v obci bola vysoká tolerancia občanov rôzneho vierovyznania. Pred 1.svetovou vojnou i po nej významnú úlohu v národnooslobodzovacom úsilí, ale i v oblasti vzdelanosti, plnil v obci rímskokatolícky farár E. Šandorfi, ktorý ako ľudový liečiteľ pomáhal bez ohľadu na vierovyznanie, najmä chudobnejším občanom. V roku 1937 bola i za aktívnej pomoci rodákov z Vrboviec žijúcich v USA začatá stavba Leškovho evanjelického kultúrneho domu. Bol uvedený do prevádzky v r. 1940.