Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

KULTÚRNE A INÉ ZAUJÍMAVOSTI

POLOHA

Obec leží v severozápadnej časti okresu Myjava na slovensko-moravskom pomedzí. Leží v Myjavskej pahorkatine v podhorí Bielych Karpát na brehoch rieky Teplica.

Vrbovce sú typickou kopaničiarskou obcou, ktorú ovplyvňuje jej poloha na rozhraní dvoch  krajín. Charakteristickou črtou krajinotvorby Vrboviec a ich okolia je kopaničiarske osídlenie, ktoré začalo okolo 16. storočia. Vrbovce sú rozsiahlou obcou pozostávajúcou zo 60 okolitých kopaníc a centra, ktoré je prirodzeným stredobodom života obyvateľov. Obec má 1 408 obyvateľov a vybudovanú dobrú sociálnu infraštruktúru v podobe základnej a materskej školy, zdravotného strediska, lekárne, domu smútku, futbalového ihriska, pošty, obchodov a cirkevných budov. Zachovalo sa tu množstvo vidieckych domov postavených tradičnými spôsobmi, ktoré dotvárajú príjemný kolorit krajiny. Jedinečnou črtou obyvateľov obce je miestne kopaničiarske nárečie, ktoré je veľmi podobné blízkemu moravskému nárečiu.

 

HISTÓRIA

Prvá písomná zmienka o Vrbovciach pochádza z roku 1 394, kedy kráľ Žigmund daroval dedinu ,,Vrbowich'' Stiborovi zo Stiboríc. Obec pôvodne patrila panstvu hradu Branč a jej názov je odvodený od početných vŕb rastúcich pri vodných tokoch v chotári obce. Osídleniu tunajšieho ťažko dostupného kraja pomohla porážka prechádzajúcich husitských vojsk, po ktorej sa niektorí husiti usadili v obci, ale i valašská kolonizácia spolu s obyvateľstvom utekajúcim z juhu pred Turkami. V roku 1 590 tu bol vystavaný evanjelický kostol v  renesančnom slohu, neskôr bol evanjelikom násilne odobratý katolíckou cirkvou. V súčasnosti je kostol sv. Alžbety národnou kultúrnou pamiatkou. V roku 1 784 vystaval evanjelický cirkevný zbor nový tzv. „tolerančný“ kostol. Pre ťažký spôsob obhospodarovania pôdy, kedy si museli ľudia najprv pôdu zúrodniť vyklčovaním lesov a vykopaním pňov (podľa toho názov kopanice), boli oslobodení od platenia poplatkov, čo malo za následok príliv obyvateľstva, ktorého vrchol dosahoval v 2. polovici 19. storočia. Vtedy mali Vrbovce takmer 6 000 obyvateľov. Na začiatku 19. Storočia dostala obec právo usporadúvať trhy a bola povýšená na mestečko. Obyvateľstvo sa živilo prevažne poľnohospodárstvom a pastierstvom, medzi najčastejšie remeslo patrilo pytlikárstvo, ktoré tu bolo rozvinuté najmä preto, že sa tu nachádzalo veľa mlynov. Významnými sa Vrbovce stali v období národného obrodenia Slovákov v čase štúrovcov, kedy sa stali jedným z centier národného života. Dôležitými menami sa stali bratia Bórikovci so svojou sestrou Johankou Hrebendovou, priekopníčkou v ošetrovaní, ktorá sa zaslúžila o kultúrne pozdvihnutie miestneho ľudu. Ťažké obdobie zažívali ľudia po prvej svetovej vojne, v ktorej zahynulo veľa občanov a spôsobila pre biedu odliv ľudí najmä do Ameriky. Dôležitou súčasťou dejín je i SNP, do ktorého sa zapojilo množstvo obyvateľov Vrboviec.

 

PAMIATKY A KRAJINA

Vrbovce na jednej strane vynikajú krásnou prírodou a na druhej strane zachovanými pamiatkami a tradičnou ľudovou architektúrou v podobe usadlostí spätých s prírodou. V okolí v spleti turistických chodníkov a cestičiek vedúcich cez Žalostinskú vrchovinu a  Brančské bradlá až do CHKO Biele Karpaty nájsť množstvo prírodných krás a scenérií. Turistami vyhľadávané sú napríklad Tri kamene - historické vytýčenie hraníc českých zemí a Uhier alebo rozhľadňa na vrchu Žalostiná. Turistickými a cyklistickými trasami sa dostanete i do blízkych pohraničných obcí Javorník, Kuželov, Malá Vrbka a Hrubá Vrbka. Zaujímavosťou je i veterná turbína na Ostrom Vrchu či dodnes zachované vodné mlyny. Jeden z nich bol v roku 1985 zapísaný do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Ide o tzv. Horný mlyn postavený v r. 1737. Architektonicky zaujímavá je budova železničnej stanice v miestnej časti Šance (do roku 1997 súčasť obce Javorník) s pamätnou doskou Marušky Kudeříkovej, ktorá tu v rokoch 1938 až 1942 žila a za svoju činnosť v protifašistickom odboji počas II. sv. vojny bola v roku 1943 popravená gestapom. Vrbovce sú príťažlivé uchovávaním svojich tradícií, piesní a krojov. Pre zachovanie kultúrneho dedičstva tu bola zriadená ,,Vrbovčanská izba'' s expozíciou ľudového bývania, remesiel, krojov a denných predmetov našich predkov.

 

 Čo môžete vidieť v okolí obce Vrbovce:

  • Tolerančný evanjelický kostol z roku 1784. V rokoch 1834-1839 bol rozšírený, vyzdobený a v rokoch 1839-1841 bola pristavaná veža. Prestavaný bol v rokoch 1877-1879 a 1928-1929.
  • Hrob Johanky Hrebendovej. Johanka Hrebendová-Bóriková bola dcérou P. Bórika, evanjelického kňaza. Pomáhala ako ošetrovateľka ranených v revolúcii 1848.
  • Zachovaná pôvodná architektúra kopaničiarskych sídiel.
  • Vrbovčianska izba.V roku 2001 bola v obci zriadená pamätné ľudová Vrbovčianska izba. Ide o expozíciu ľudového bývania, remesiel, pracovného i sviatočného kroja a veľa ďalších vystavených historických predmetov.
  • Pamätník na revolučné roky 1848-1849. Nachádza sa v časti Šance.
  • Pamätník padlým. Pamätník je venovaný 120 domácim obetiam padlým v 1.svetovej vojne a 9 domácim obetiam a jednej zahraničnej obeti padlým v 2.svetovej vojne. Postavený bol 28.10.1929. Nachádza sa na námestí.
  • Vodný mlyn. Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1985. Vodný, tzv. Horný mlyn, Mlyn Beblavých, bol postavený v roku 1737 z kameňa a plnej pálenej tehly. Opravovaný bol v 20.storočí. Je to dvojpodlažná stavba s obdĺžnikovým pôdorysom a trojdielnou, trojpriestorovou dispozíciou. Dom č.264 stojí cca 250 od námestia.
  • Rozhľadňa Žalostiná v neďalekej obci Chvojnica. Drevená rozhľadňa na vrchole je nevysoká stavba, z ktorej sú napriek tomu ďaleké kruhové výhľady na okolité kopanice a tiež do Čiech. Nachádza sa na vrchu Žalostiná (621,4 m) severovýchodne od obce Chvojnica. Vedie k nej trasa náučného chodníka.

(zdroj textov: https://www.vrbovce.sk/)

 

POHORIA

BIELE KARPATY

Geomorfologický celok Slovensko-moravských Karpát, flyšové pohorie dlhé 80 km. Rozloha 655 km2. Budovaný je paleogénnymi flyšovými pieskovcami a ílovcami, ktoré spestrujú horniny bradlového pásma. Charakteristické sú mäkko modelované tvary flyšovej časti pohoria a morfologicky výrazné prvky bradlového pásma. Reliéf je prevažne vrchovinový a hornatinový, hladko modelovaný. Najvyšším vrchom je Veľká Javorina (970,0 m). Pohorie patrí do miernej teplej a chladnej klimatickej oblasti. Povrch je značne zalesnený. Zväčša sú tu listnaté lesy, v nižších polohách dubovo-hrabové, vo vyšších polohách bukové. Odlesnené plochy predstavujú mozaiku lúk, pasienkov a polí. V pohorí je charakteristické roztratené kopaničiarske osídlenie. Zvláštnosťou je, že rieky v Bielych Karpatoch nepramenia pod chrbtom ale zo slovenskej časti sa eróziou prerezali na moravskú stranu, čím rozdelili hlavný chrbát na jednotlivé masívy. Týmto javom rozvodie medzi Váhom a Moravou nevedie po hlavnom chrbte ale zasahuje až na územie Českej republiky. Biele Karpaty sa delia na 9 podcelkov, z ktorých na územie okresu zasahujú Javorinská hornatina a Žalostinská vrchovina. Biele Karpaty tvoria CHKO Biele Karpaty.

 

  • Javorinská hornatina. Leží v južnej časti Bielych Karpát. Najvyšší vrch Veľká Javorina (970,0 m). Menším celkom zasahujúcim územie okresu je Brestovecká vrchovina.
  • Žalostinská vrchovina. Najzápadnejšia a najjužnejšia časť Bielych Karpát s najvyšším vrchom Žalostiná (621,4 m).

 

Významné vrchy Bielych Karpát v okolí obce Vrbovce:

 Kubíkov vrch (683,6 m) – vrch v Javorinskej hornatine v Bielych Karpatoch na hraniciach s ČR. Zalesnený vrch poskytuje výhľady väčšinou na severozápadný smer do Českej republiky.

Žalostiná (621,4 m) – najvyšší vrch Žalostinskej vrchoviny v Bielych Karpatoch. Nezalesnený vrch poskytuje krásne výhľady na okolité pohoria a kopanice. Na juhovýchodnom svahu sa nachádza PP Žalostiná a PP Bučkova jama, pod severným svahom PP Chvojnica.

Ostrý vrch (601,5 m) – vrch na juhozápadnom okraji Bielych Karpát, v podcelku Javorinská hornatina. Nezalesnený vrch poskytuje výhľady na okolité pohoria a kopanice.

Kobela (583,7m) – vrch v Žalostinskej vrchovine na slovensko-českej hranici. Zo západného svahu pozoruhodný výhľad smerom ku Strážnici (ČR), slovenská strana je bez výhľadov. Cez vrch vedie turistický chodník.

Pecková /575,9m/ – vrch v Bielych Karpatoch. Nezalesnený vrch na hraniciach s okresom Senica poskytuje kruhový výhľad na okolité pohoria a kopanice. Cez vrch vedie turistický chodník.

 

(zdroj textov: https://krizom-krazom.eu)

 

  • Zaujímavosti u našich susedov:

 

https://www.radejov.cz/kulturni-a-jine-zajimavosti