Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

PRÍRODNÉ PAMIATKY

PP CHVOJNICA

Prírodná pamiatka bola vyhlásená v roku 1991. Rozloha je 316.515m2. Potok Chvojnica je najzachovalejším tokom západnej časti CHKO Biele Karpaty a priľahlého územia. Je refúgiom hodnotnej teplomilnej pahorkatinnej hydrofauny a jeho zachovalé prirodzené brehové porasty sú význačným krajinotvorným a ekostabilizačným prvkom. Nachádza sa v CHKO Biele Karpaty v katastri obce Chvojnica.

PP ŠTEFANOVÁ

Územie bolo za chránené vyhlásené v roku 1990. Rozloha je 54.759m2. Územie predstavuje jeden z dvoch posledných zvyškov lúk masívu Žalostinej na flyšových zosuvoch s cennými populáciami ohrozených druhov rastlín, vrátane čeľade vstavačovitých. Lúky boli v minulosti preslávené floristickým bohatstvom. Je refúgiom ohrozených druhov rastlín v západnej časti Bielych Karpát, ale tiež ukážkou spoločenstiev vznikajúcich na zosuvoch. Územie dôležité z hľadiska vedecko-výskumného, kultúrneho a ochrany genofondu. Prírodná pamiatka je súčasťou územia európskeho významu Žalostiná, ktoré je zaradené do sústavy NATURA 2000. Nachádza sa v CHKO Biele Karpaty v katastri obce Vrbovce.

PP ŽALOSTINÁ

Územie bolo za chránené vyhlásené v roku 1994. Rozloha je 21.199m2. Územie predstavuje jedno z mála zachovaných  zosuvných pramenísk v západnej časti Bielych Karpát. Pramenná mokraď je v zosuvnej jame s veľkou pestrosťou biotopov na malej ploche s výskytom ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Prírodná pamiatka je územím európskeho významu Žalostiná, ktoré je zaradené do sústavy NATURA 2000. Nachádza sa v CHKO Biele Karpaty v katastri obce Chvojnica.

PP ŠIFFLOVSKÉ

Územie bolo za chránené vyhlásené v roku 1994. Pôvodne mala názov U Šifflov. Novelizovaná bola v roku 2003. Rozloha je 18.544m2. Územie je najväčšou lokalitou ohrozeného druhu z čeľade vstavačovitých v Bielych Karpatoch. Jednokosná pramenisková lúka s penovcovým prameniskom s početnou populáciou ohrozeného druhu Dactylorhiza incarnata a ďalších druhov čeľade Orchideace a s prameniskovou biocenózou. Prírodná pamiatka je územím európskeho významu Šifflovské, ktoré je zaradené do sústavy NATURA 2000. Jedná sa o jedno z mála pramenísk vo východnej časti CHKO Biele Karpaty v katastri obce Chvojnica.

PP MALEJOV

Územie bolo za chránené vyhlásené v roku 1990. Rozloha je 8.241m2. Ochrana nehnojených a suchých lúk s výskytom vzácnej flóry. Územie vyhlásené na ochranu fragmentov bielokarpatských lúk s cennými populáciami Orchis ustulata a Dactylorhiza incarnata. Výskyt ohrozených rastlinných druhov z čeľade Orchidaceae indikuje možný výskyt ohrozených taxónov hmyzu a malakofauny v chránenom území. Nachádza sa v CHKO Biele Karpaty v katastri obce Vrbovce.

PP KOŽÍKOV VRCH

Územie bolo za chránené vyhlásené v roku 1990. Rozloha je 28.285m2. Ochrana trávnatých porastov vrbovčianskych lúk s hojným výskytom vzácnej flóry. Predstavuje posledné zvyšky pôvodných lúčnych spoločenstiev, ktoré neboli zasiahnuté procesmi intenzifikácie poľnohospodárskej výroby. Tvorí cenné refúgium lúčnych vstavačovitých rastlín v nižších polohách flyša Bielych Karpát. Nachádza sa v CHKO Biele Karpaty v katastri obce Vrbovce.

PP BUČKOVA JAMA

Územie bolo za chránené vyhlásené v roku 1993. Rozloha je 409.100m2. Ochrana najväčšieho zachovaného komplexu bielokarpatských zosuvových lúk a výberkových lesov masívu Žalostinej s bohatým výskytom vzácnych, ohrozených a chránených druhov rastlín a živočíchov. Ide o rozsiahle zosuvové pásmo na prameniskách potoka. Prírodná pamiatka je súčasťou územia európskeho významu Žalostiná, ktoré je zaradené do sústavy NATURA 2000. Nachádza sa v CHKO Biele Karpaty v katastri obce Vrbovce.

CHKO BIELE KARPATY

Bola vyhlásená 12.7.1979. Rozloha 44.568 ha. Leží na moravsko-slovenskom pomedzí. CHKO leží v oblasti Slovensko-moravských Karpát. Jej chrbticu tvorí pohorie Biele Karpaty a prechádza ním štátna hranica medzi Slovenskom a Českom. Centrálny chrbát Bielych Karpát sa tiahne v smere juhozápad-severovýchod, dlhý je 80km a široký 11km. Je rozdelený riekami na 9 podcelkov. Najvyšším bodom CHKO je Veľká Javorina /970,0m/. Biele Karpaty sú budované flyšovými sedimentmi doprevádzanými po celej dĺžke bradlovým pásmom, ktoré v krajine vystupuje ako skupina skaliek, ostré vrchy a vápencové hrebene, tesne primknuté k pieskovcovým masívom. Flyš charakterizuje striedanie pieskovcov, ílovitých bridlíc, slieňov a ílovcov. Flyš podmieňuje charakteristický reliéf s mierne zaoblenými chrbtami a hlboko zarezanými tokmi. Prevažne karbonátové horniny bradlového pásma vystupujú v podobe šošoviek a krýh. Mohutnosťou vynikajú vápencovými úsypmi obložené Vršatské bradlá. Vyskytujú sa tu neveľké jaskyne a priepasti. Pôvab dodáva kopaničiarske osídlenie s prvkami pôvodnej ľudovej architektúry. Chránia sa unikátne lúčne spoločenstvá s vysokou druhovou diverzitou (vstavačovité), podmienené tradičnými extenzívnymi formami hospodárenia, prameniskové mokrade, teplomilné spoločenstvá na vápencoch bradlového pásma, bradlové skalné útvary a podobne. Najväčšiu časť lesov tvoria bučiny, do vegetácie bradlového pásma zasahuje dub plstnatý. Na svahoch a sutiach rastú lipové a jaseňové javoriny, miestami jelšiny.


(zdroj textov: https://krizom-krazom.eu)

- Prírodné pamiatky u našich susedov

https://www.radejov.cz/prirodni-pamatky